TERMINOLÓGIA

administrátor farnosti – (lat. administrator paroeciae) – kňaz, ktorému eparchiálny biskup zveril starostlivosť o určitú farnosť, ak sa uprázdnila alebo jej farárovi niečo prekáža vo vykonávaní pastoračných úloh; zvyčajne má rovnaké práva i povinnosti ako farár (kánony 298 a 299 CCEO);

aktuár – (lat. actuarius) – zapisovateľ pri niektorých dôležitých právnych úkonoch, napríklad pri voľbe do úradu (kánon 955 §5 CCEO);

assesor – (lat. assessor) – prísediaci, respektíve pomocník, ktorého si môže jednotlivý sudca pri ktorejkoľvek kauze pribrať, aby mu poslúžil ako radca (kánon 1089 CCEO);

dekan (lat. vicarius foraneus, prípadne decanus alebo archipresbyter) –  funkcia v cirkvách latinskej tradície, ktorá približne zodpovedá funkcii protopresbytra v cirkvách východných tradícií (kánony 553 a 555 CIC ´83); pod vplyvom cirkví latinskej tradície sa však predmetný termín kedysi používal aj vo východných katolíckych cirkvách;

excurrendo – (lat. ex = z, od, currere = bežať) – farnosť, do ktorej má dochádzať kňaz z inej farnosti;

farár – (lat. parochus) – presbyter, ktorému eparchiálny biskup zveril starostlivosť o duše vo vymedzenej farnosti ako jej vlastnému pastierovi (kánon 281 CCEO);

kancelár, respektíve riaditeľ kancelárie – (lat. cancellarius) – presbyter alebo diakon, ktorého hlavnou povinnosťou je zvyčajne starať sa, aby sa vyhotovovali a posielali spisy kúrie a aby sa uchovávali v archíve eparchiálnej kúrie; kancelár je zároveň notárom eparchiálnej kúrie (kánony 252 CCEO);

kaplán (lat. vicarius paroecialis) = presbyter, ktorý bol pridelený farárovi, aby mu pomáhal pri plnení jeho pastoračnej starostlivosti o farnosť (kánon 301 CCEO);

igumen – (gr. hégumenos, respektíve igumenos = vedúci, vodca) – predstavený monastiera;

protodiakon – (gr. prótos = prvý, diakonos = diakon) – prvý medzi viacerými diakonmi;

protoigumen – (gr. prótos = prvý, hégumenos, respektíve igumenos = vedúci, vodca) – prvý medzi viacerými igumenmi;

titulárny arcidekan – (lat. archidecanus titularis) – čestný titul inšpirovaný prostredím katolíckych cirkví latinskej tradície, ktorý sa však kedysi udeľoval na pôde niektorých východných katolíckych cirkví;

titulárny kanonik (lat. canonicus titularis) – čestný titul pochádzajúci z prostredia katolíckych cirkví latinskej tradície (kánony 503 – 510 CIC´83), ktorý sa však v minulosti udeľoval aj na pôde niektorých východných katolíckych cirkví;

apoštolský exarcha – (lat. exarcha Apostolicus) – muž, zvyčajne biskup, ktorému Apoštolský stolec zveril starostlivosť o exarchát; spravidla má rovnaké práva a povinnosti ako eparchiálny biskup (kánony 311, 313, 316, 321 CCEO);

presbyter – (gr. presbyteros = starší) – muž, ktorý z rúk biskupa platne prijal druhý stupeň kňazstva, teda druhé vyššie svätenie, takže je spôsobilý udeľovať šesť zo siedmich svätých tajomstiev, respektíve sviatostí (všetky okrem kňazstva); v bežnom jazyku sa preň zvyčajne používa termín kňaz, ktorý však obsahovo nemusí byť celkom totožný;

protopresbyter – (lat. protopresbyter, z gr. prótos = prvý, presbyteros = starší) –  presbyter, ktorý je postavený na čelo obvodu skladajúceho sa z viacerých farností, aby tam v mene eparchiálneho biskupa plnil úlohy vymedzené právom, zväčša súvisiace s koordináciou pastoračnej starostlivosti (kánony 276 §1 a 278 CCEO);

protosynkel – (lat. protosyncellus; z gr. prótos = prvý a synkellos = bývajúci v tej istej kélii) –  biskup koadjútor, prípadne pomocný biskup, alebo presbyter, zvyčajne slobodný, ktorému eparchiálny biskup udelil riadnu zastupiteľskú moc, aby mu pomáhal pri spravovaní celej eparchie; spravidla mu v celej eparchii prináleží tá istá výkonná riadiaca moc ako eparchiálnemu biskupovi, s vylúčením toho, čo eparchiálny biskup rezervoval sebe alebo iným, alebo toho, čo si podľa práva vyžaduje jeho zvláštny mandát (kánony 215, 245, 247, 248 CCEO);

rektor chrámu – (lat. rector ecclesiae) – presbyter, ktorému je zverená starostlivosť o niektorý chrám, ktorý nie je ani farský, ani spojený s domom inštitútu zasväteného života; zvyčajne ho ustanovuje eparchiálny biskup a spravidla môže sláviť božskú liturgiu i božské chvály, nie však vykonávať špecificky farské úkony bez súhlasu farára (kánony 304 – 310 CCEO);

synkel – (lat. syncellus, z gr. synkellos = bývajúci v tej istej kélii) – pomocný biskup, prípadne presbyter, zvyčajne slobodný, ktorý má na základe samého práva vo vymedzenej časti eparchie, alebo v istom druhu záležitostí, alebo ohľadom kresťanských veriacich zaradených do inej cirkvi sui iuris či ohľadom určitých skupín osôb, takú istú moc, akú spoločné právo udeľuje protosynkelovi (kánony 215 a 246 CCEO);

protojerej – (gr.  prótos = prvý a hiereus (odtiaľ cirkevnoslovanské jerej) = kňaz) – kňaz s právom nosiť zlatý kríž

stavroforný protojerej – stavroforný (gr. stauros = kríž, forein = nosiť) – kňaz s právom nosiť zlatý kríž s ozdobami

mitrát – kňaz s právom nosiť mitru