Pri príležitosti 10. výročia od ustanovenia Košického apoštolského exarchátu (21. februára) vyšla v Košiciach reprezentačná publikácia s názvom Ochrankyňa Zemplína. Je to po prvýkrát, čo v samostatnej publikácii autori ucelene predstavujú najznámejšie mariánske pútnické miesto v košickom exarcháte – Klokočov. Kniha má 88 strán, textová časť, spracovaná populárno-vedeckým štýlom je doplnená o približne sto farebných fotografií a tým sa publikácia stáva zrozumiteľnou pre širokú verejnosť. Záverečné zhrnutie v angličtine a taliančine jej otvára cestu aj k zahraničnému záujemcovi.

Na začiatku publikácie sú uvedené stručné dejiny obce Klokočov ako aj dejiny klokočovskej gréckokatolíckej farnosti. Samotné jadro zázračnej udalosti slzenia ikony Bohorodičky z roku 1670 sprevádzajú informácie o súdobých historických a náboženských okolnostiach, ktoré predchádzali vzniku pútnického miesta. Sledované stopy pôvodnej ikony nateraz končia v cisárskej Viedni, a tak v ďalšej časti publikácie nachádzame podrobné sledovanie vzniku a osudov jej niekoľkých známych kópií. Osobitný význam popri klokočovskej kópii ikony Bohorodičky má jej kópia v  Hamiltone, ktorá symbolizuje prenesenie domácej úcty v čase náboženskej neslobody na kanadskú zem.

Doteraz verejnosti málo známa je osobitná časť publikácie, ktorá analyzuje paraliturgické piesne týkajúce sa fenoménu milostivej klokočovskej ikony. Predkladaný historicko-kulturologický pohľad na paraliturgickú ľudovú tvorbu dopĺňajú texty piesní v slovenčine i cirkevnoslovanskej mutácii.

Na dôležitosť pastoračného významu pútnického miesta v súčasnosti poukazuje prehľad liturgických a iných aktivít, ktoré sa pravidelne konajú od vzniku Košického apoštolského exarchátu. Tieto aktivity prinášajú skrášľovanie ľudských charakterov, pokoj a jednotu cirkevným spoločenstvám, a tým budovanie civilizácie lásky vo svete, v ktorom žijeme. Z tohto pohľadu je aj budúcnosť pútnického Klokočova optimistická.

Autori textov – Michal Hospodár a Peter Žeňuch – spojením historických reálií so súčasným pastoračným pohľadom posunuli obraz pútnického Klokočova s milostivou ikonou bližšie k čitateľovi v čase, keď viac ako inokedy sa snažíme utiekať pod mocnú ochranu Božej Matky.

Michal Hospodár

            Pri príležitosti posvätenia biskupskej rezidencie 4. septembra t. r. dostal Košický apoštolský exarchát ešte jeden darček. Je ním prvá celostná publikácia o živote tejto miestnej cirkvi s názvom KOŠICKÝ EXARCHÁT.  Publikácia bola vydaná v sídle exarchátu v Košiciach, má 148 strán a zakúpiť si ju možno v budove exarchátneho úradu na Dominikánskom nám.

            Samotný pojem exarchát je v našom prostredí nový. V celocirkevnom význame je však prastarý. Týka sa cirkevnoprávnej štruktúry tak, ako ju pozná východná cirkev. Kódex kánonov východných cirkví pojem exarchát definuje v kánone 311 podobne ako eparchiu, čiže „časť Božieho ľudu“, ktorá je zverená biskupovi s titulom exarcha, ako vlastnému pastierovi. Rozdiel medzi eparchiou a exarchátom je v tom, že exarchát „vzhľadom na špeciálne okolnosti“ nezostal erigovaný ako eparchia. Keďže ide o exarchát zriadený Svätým stolcom, pred pojem exarchát sa pridáva slovo apoštolský.

            Publikácia KOŠICKÝ EXARCHÁT má päť častí. Po úvodnom slove vladyku Milana Chautura nasleduje farebná obrazová časť, zobrazujúca fotografie hierarchov Katolíckej cirkvi s erbmi. Heraldicky zaujímavý je doteraz nepublikovaný erb kardinála Ignáca M. Daouda, prefekta vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi. Ďalej nás publikácia zoznamuje so životopisom a biskupským erbom prvého košického exarchu vladyku Milana. Fotograficky prezentuje originál jeho menovacej buly aj s prekladom do slovenčiny. Nasleduje krátka, ale výstižná história apoštolského exarchátu, vysvetlenie jeho erbu a znova latinský originál ustanovujúcej buly exarchátu s prekladom.

            V druhej časti publikácie sa zoznamujeme s riadiacou štruktúrou košického exarchátu. Po výpočte pracovníkov úradu exarchu nasleduje zoznam členov jednotlivých rád a komisií, ktoré pomáhajú exarchovi v riadení jemu zverenej časti cirkvi. Priekopníckym činnom je spracovanie niektorých najdôležitejších hesiel, týkajúcich sa východnej cirkevnej terminológie, uvedených pod názvom Hodnosti a tituly. Hierarchická štruktúra exarchátu je vyjadrená v prezentovaných symboloch mitry, panagie a krížov podľa jednotlivých cirkevných hodností.  Ďalej nasleduje výstižná textová i fotografická prezentácia šiestich protopresbyterátov exarchátu aj s mapkami ich územia. K tejto časti patrí ešte prezentácia štyroch najdôležitejších pútnických miest exarchátu: Kláštorného chrámu v Michalovciach, Sečoviec, Klokočova a Košíc. Nakoniec je výpočet rehoľných rádov pôsobiacich na území exarchátu aj s ich aktuálnym personálnym obsadením.

            Tretia časť publikácie je venovaná schematizmu farností košického exarchátu. Schematizmus obsahuje okrem bežných údajov ako je patrocínium, adresa, filiálne obce a počty veriacich aj krátku históriu farskej obce. Spracovanie základných údajov z histórie má čitateľovi ponúknuť kompletnejší obraz o danej farnosti a živote gréckokatolíkov v nej. Pri každej farnosti je dokumentačne zaradená aj fotografia farského chrámu. Schematizmus obsahuje spolu 91 farností abecedne usporiadaných podľa jednotlivých protopresbyterátov. Ďalej nasleduje index všetkých obcí košického exarchátu, ktoré sú priradené k aktuálne jestvujúcim farnostiam exarchátu a tým index slúži k orientácii pri hľadaní svojej cirkevnej príslušnosti aj tým gréckokatolíkom, ktorí sú roztrúsení v diaspore. 

            Štvrtá časť publikácie obsahuje abecedne usporiadaný schematizmus kňazov košického exarchátu. Údaje o jednotlivých kňazoch sú spracované s akcentom na praktickú potrebu. Schematizmus kňazov pojíma okrem kňazov v pastorácii aj kňazov rehoľného rádu, kňazov v špecifickej pastorácii a kňazov na odpočinku.  Kompletné údaje o každom kňazovi s uvedením jeho prípadných vyšších štúdií, cirkevných titulov, doterajšieho pôsobenia v pastorácii sú doplnené o aktuálne zaradenie v štruktúrach exarchátu. Nechýbajú ani vkusné fotografie kňazov, dokumentujúca skutočnosť, že košický exarchát má vekový priemer kňazov v pastorácii okolo tridsiatky. Schematizmus kňazov uzatvára nekrológ - zoznam zosnulých kňazov exarchátu a nakoniec aktuálny zoznam bohoslovcov.

            V poslednej časti je sumár niektorých zaujímavých údajov zo štatistiky. Tabuľky a grafy zoznamujú čitateľa s percentuálnym zastúpením gréckokatolíkov v populácii Košického kraja i jednotlivých väčších farností. Nachádzame tu aj prehľad patrocínii chrámov exarchátu, počty udelených sviatostí za roky 2000-2004 a iné štatistické porovnania. Publikáciu uzatvára farebná mapa piatich košických farností.

            Zámerom zostavovateľov publikácie bolo poskytnúť katolíckym farským úradom základné faktografické údaje pre praktickú potrebu a súčasne priblížiť širšej obci čitateľov  náboženský život pomerne ešte mladého cirkevnoprávneho subjektu, akým je košický exarchát. Publikácia sleduje aj súčasný trend - v jednej knihe osloviť aj zahraničného čitateľa. Preto sú hlavné textové časti a popisy pod fotografiami uvedené aj v angličtine. Či sa uvedené ciele podarí splniť, nech posúdi čitateľ sám.

Michal Hospodár